Značky

,

Zas a znova je to všetko o písaní. Tentokrát cez internet. Ak ste taký ten “písmenkový” typ, dvojdielna séria od rakúskeho spisovateľa Daniela Glattauera vás bude naozaj baviť. Možno sa v nej nájdete. Možno dokonca doslova a do písmena. Na každej druhej strane…

Spisovateľ Daniel Glattauer je Videdenčan, na ktorého ma upozornila moja viedenská lektorka nemčiny ešte počas štúdia na univerzite. Ak máte predsudky voči rakúskej literatúre, pokojne ich odhoďte. Glattauer si vás získa od prvej strany. A to vravím zodpovedne ako abolventka niekoľkých semestrov povinnej rakúskej a nemeckej literatúry, kde sa gro venovalo hlavne tej vojnovej…

banner2Glattauer je clekom iný. Je moderný, chytľavý a dostane sa vám až pod kožu, hoci ste ho tam vôbec neplánovali pustiť. To, čo na prvý pohľad vyzerá ako klasická bestsellerová literatúra pre masy, ktorá sa predáva iba vďaka silnej reklame, je celkom mylný dojem. Glattauerove knihy sa totiž predávajú samy. Moja lektorka jednu z nich odporučila mne. Odkedy som ju čítala, nakazila som glattaueromániou minimálne ďalších troch ľudí. A presne takto sa šíria naozaj dobré knihy. Tak, že na ne nemôžete prestať myslieť. Že o nich neustále rozprávate priateľom, rodine i známym. Na sociálnych sieťach. Skrátka všade.

Priateľ do dažďa, alebo aj Gut gegen Nordwind

Musím sa hneď priznať, že svoju prvotinu od Glattauera som čítala iba v nemeckom origináli. Neviem teda posúdiť, aký je slovenský preklad. Ak si chcete tiež zohnať originál, jednoducho stačí vybehnúť za hranice do prvého rakúskeho kníhkupectva. Celkom určite ju tam budú mať. Prípadne môže poslúžiť Thalia.at.

Ak však chcete čítať túto sériu po slovensky, odporúčam Martinus, kde majú obe knižky aj ako kolekciu. Poďme už ale k Leovi a Emme… teda vlastne Emmi!

Emma jedného dňa pošle generické vianočné prianie na e-mail celému svojmu adresáru. Poznáte to, také to obligátne “Šťastné a veselé,” na ktoré nik nereaguje. Až na vysokoškolského učiteľa Lea Leikeho, ktorého toto ploché želanie zastihne v zlej nálade. Odpíše Emme nevrlý e-mail, aby ho láskavo neobťažovala želaniami, ktoré ani nemôže myslieť vážne. To sa popudlivej Emmy samozrejme dotkne a odpovie mu. Tak sa začína romanca, ktorú by na romancu nikto nikdy netipoval.

Dvaja navzájom neznámi ľudia, ktorí sa nikdy nevideli, si zrazu začínajú písať príliš intenzívne. Rýchlo zisťujú, že sú na jednej vlne a že na mail od toho druhého čakajú až príliš horlivo. Anonymita podporuje ich úprimnosť a oni sa začínajú jeden druhému zdôverovať s najhlbšími myšlienkami, pocitmi a tajomstvami. Leo je po stroskotanom vzťahu, kým z Emmy vypadne, že je vlastne “šťastne vydatá” a má dvé deti, ktoré sú z manželovho prvého manželstva. Akýkoľvek vzťah v bežnej realite pre nich dvoch neprichádza do úvahy. Napriek tomu sú si stále bližší a bližší. Leo je pre Emmu jednoducho Priateľ do dažďa. Hoci netušia, ako ten druhý vyzerá, ich konverzácia naberá na erotickom iskrení. Dohodnú sa, že sa stretnú a zároveň nestretnú – v preplnenej kaviarni, bez toho, aby na seba prehovorili. Potom cez e-maily hádajú, kto z ľudí, ktorí boli to poobedie v kaviarni, boli práve Leo a Emmi.

Celá kniha je písaná formou e-mailovej komunikácie, vrátane času odoslania mailu, predmetu, skratiek a ľahkého, hovorového jazyka. Pôsobí veľmi autenticky, až tak veľmi, že občas uvažujete, či nejde náhodou o skutočný príbeh, ktorý Glattauer iba pretvoril na knihu. Dokonale opisuje mužský i ženský pohľad na svet a na vzťahy. I keď Emma je rázna a má i mužské črty (kde poznať, že autorom knihy je muž), Leo je zasa zraniteľný a občas až moc analyzuje, podobne ako dosť často my ženy.

V knižke sa nájde snáď každý, kto v dnešnej dobe zažil modernú love story cez Pokec, Facebook, Skype či cez e-maily. Prihláste sa, kto nezažil?

Vráťme sa však späť ku knihe. Keď už sa prvý román blíži ku koncu, naša dvojica prestáva zvládať napätie medzi nimi. Emmi zvažuje význam svojho manželstva a Leo otvorene vyznáva svoje city. Potužený vínom Emme napíše, že “písanie je ako bozkávanie, ibaže bez pier…” Nezabudnuteľné “Küss mich, Emmi…” (Pobozkaj ma, Emmi…) sa mi z jeho e-mailov asi najviac vrylo do pamäti.

Obaja už vedia, čo sa nezdadržateľne blíži. Stretnutie naživo, so zaviazanými očami, s reálnymi bozkami… až keď je už Emma pripravená doma pred dverami na odchod a Leo ju u seba doma čaká, nastane ten osudový zvrat…

Siedma vlna, alebo Alle sieben Wellen

Po dočítaní “jednotky” bude vaša reakcia poriadne americká. Nech zodvihne ruku ten, kto si po poslednej strane od pľúc nezakričí WHAT THE F*CK?! 😀

Presne z tohto dôvodu odporúčam kúpiť si obe knihy pekne naraz spoločne. Ak totiž dočítate prvú a nebudete mať hneď vedľa druhú, budete si trhať vlasy, kým ju konečne nezoženiete. Každý deň je agónia.

Tá však tak trochu pokračuje aj začítaním sa do dvojky. Minimálne v hlave našej Emmi. Z Leovej schránky jej totiž prichádza iba automatická systémová odpoveď. Emmi Rothner má však svoju hlavu a nenechá sa len tak odradiť. Píše Leovi ďalej. Nemôže predsa prísť o svojho priateľa do dažďa. Za žiadnu cenu!

Leo je však už na univerzitnej stáži v Bostone, kde si medzičasom našiel priateľku, aby nedostupnú Emmi vyhnal z hlavy. Zamkol ju do virtuálnej skrine na dva kľúče a túto skriňu nehodlá vetrať. Dlho sa mu to však nedarí. Po viac ako pol roku absolútneho ticha sa ich elektronické riadky znovu pretínajú.

Aj Leo aj Emmi vedia, že ich príbeh nie je ukončený. A hoci sa ho všemožne snažia ukončiť, opäť sa im to nedarí. Sú si príliš vzácni na to, aby si dali zbohom. Jednoducho to nejde. Aj keď obaja rozumovo chcú, aj keď je na to milión dôvodov. Tá chémia sa nedá ignorovať. Dokonca ani na prvom, druhom… šiestom skutočnom stretnutí tvárou v tvár. Na tom druhom sa Emma Lea náhodne dotkne malíčkom na dlani a od toho momentu Leo tento bod potajomky tajne hladí a skrýva ako pamiatku na svoju nedosiahnuteľnú virtuálnu “ilúziu dokonalosti” – Emmi. Obaja si nič nedarujú a vyzývajú toho druhého, aby sa zamyslel nad súčasným vzťahom s ich partnermi.

Keď Emma sedí na pláži počas dovolenky, v rámci ktorej sa jej manžel snaží znovu získať jej lásku, napíše Leovi príbeh o siedmich vlnách. Práve pri tomto príbehu je nádherne vidieť trpko-sladkú linku ich spoločnej story, kde sa neustále navzájom až príliš fatálne obchádzajú.

Ku koncu vyzerá všetko stále viac a viac stratené. Emma obnovila svoj “vzťah z rozumu” s jej manželom a Leo zvažuje trvalý odchod do Bostonu s Pamelou. Až kým všetko nezmení bod na Leovej dlani a Emmine tajomstvo, ktoré má pre ich spoločný vzťah-nevzťah fatálny význam…

Ako sa skončí virtuálno-reálny príbeh týchto dvoch celkom obyčajných, a predsa neobyčajných ľudí? Čitatelia si vyprosili happyend, ako inak 🙂 Nie je to však žiadny presladený hollywoodsky trhák. Je nenápadný, vygradovaný postupne tak, ako keď varíte v hrnci žabu a dostane vás jednou jedinou vetou. Mňa beznádejne rozplakala… Som si istá, že keď sa k nej dostanete, celkom určite ju spoznáte 🙂

Prajem príjemné čítanie!

banner

Reklamy